NEWS   BOD 0   MOBIL   ARCHÍV   VEREJNÝ PODSTAVEC   KONTAKT
	VEREJNÝ PODSTAVEC je public-artovým projektom, ktorý je nadväzuje na iniciatívu Akú sochu do mesta? (2006) a petície Stop kultúrnej politike v našich mestách! (2006), ktorá bola vyjadrením kritického názoru mladej generácie umelcov, teoretikov a konzumentov umenia k zahlcovaniu verejného priestoru produkciou turistických atrakcií a gýčov. Taktiež sme spoluorganizovali a iniciovali protestnú akciu Antikulich I(2010) proti osadeniu sochy Svätopluka od Jána Kulicha na Bratislavskom hrade a protest Antikulich II (Toto nie je Svätopluk, toto je (len) zlá socha) (2010). Verejný podstavec je platforma pre slobodné idey vo verejnom priestore. Naše aktivity začali na dlhodobo prázdnom podstavci pre bustu viagra online Františka Zupku od akad. soch. Jána Kulicha, ktorý sme plánovali využívať ako miesto prezentácie súčasného umenia. Mal to byť priestor pre dočasné výstavy s možnosťou reflektovania a skúmania fenoménov pamäte a identity daného miesta. Cieľom bolo oživiť chradnúce námestie, jeho vizuálna revitalizácia a vytvorenie príťažlivého miesta, ktoré by bolo atraktívne aj pre návštevníkov Bratislavy. Po prvej výstave s názvom Judr. Róber Fico, CSc od Dalibora Baču sme boli z tohoto miesta vykazaní a presunuli sme na Námestie slobody, na ktorom momentálne finšujú prípravy pre 4 dočasné realizácie v rámci projektu BOD 0, ktorý sme predstavili na jeseň 2010 v galérii Krokus. VÝCHODISKÁ Predchádzajúce storočie bolo svedkom dvoch svetových vojen a dvoch totalitných systémov. Témy umeleckých diel určených pre verejný priestor na Slovensku sa odvíjali najmä ako reflexia týchto dobových období a udalostí, samozrejme v optike momentálnej politickej situácie. Najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nastal boom pamätníkovej tvorby spojenej s prezentáciou nedávnej, najmä lokálnej komunistickej histórie. Pozostatkom tohoto boomu je i podstavec na bývalom námestí komunistického funkcionára Františka Zupku. Dnes zažívame z hľadiska dejín unikátne obdobie, keď nie sme nútení cez ideologickú šablónu reagovať na históriu ani na súčasnosť. Verejný podstavec chápeme ako miesto, kde sa môžu generovať rôzne idey, ktoré môžu prekročiť aj kritický rámec politika doby. Zároveň môže prispieť ako aktualizátor súčasného umenia v opozícii k mestským atrakciám ako sú sochy typu Schöne Náci, Čumil, H. Ch. Andersen, či k staromódnemu uvažovaniu o soche ako reštaurátorskej disciplíne podliehajúcej realistickému zobrazovaniu skutočnosti. Podstavec ako jeden z reliktov nedávno minulej totality od dvorného sochára komunistickej strany a normalizátora slovenského sochárstva Jána Kulicha je už dvadsať rokov neobsadený /odstránenie busty v období po novembri 1989/. Paradoxne je ale miestom, ktoré dnes obsadila mladá generácia /najmä skateboardisti/, čo predstavuje samozrejme živú výzvu k jeho využitiu, používaniu. Projekt Verejný podstavec dobieha premrhané a bezkoncepčné roky v oblasti umenia vo verejnom priestore. Ak chce byť Bratislava svetovou metropolou, mala by mať vlastnú koncepciu verejného priestoru. S tou úzko súvisia aj public-artové projekty, ktoré sú bežnou súčasťou mestskej aj štátnej politiky vo väčšine holandských, nemeckých, či rakúskych miest. Napríklad i v neďalekej Viedni každoročne prebieha projekt Kunst im öffentlichen Raum, v rámci ktorého sa realizujú stále, dočasné /krátkodobé i dlhodobejšie/ intervencie. Umenie vo verejnom priestore môže byť vzájomným prienikom umeleckej scény a mesta ako je tomu v prípade Fourth Plinth v Londýne, kde sa v istej periodicite menia skulptúry na prázdnom podstavci Trafalgarského námestia. Cieľom organizátorov však nie je staromódne ponímanie priestoru námestia, ale naopak jeho aktivizácia pomocou dočasných projektov, ktoré sú častokrát kontroverzné a vzbudzujú celú škálu spoločenských diskusií. Podstavec na Trnavskom mýte je taktiež zaujímavým miestom, kde sa dajú realizovať projekty /dva až tri projekty za rok/ s vyššou pridanou hodnotou.